Írsky historik William Lecky zhŕnul ľudskú vrtošivú povahu z hľadiska zvykov a tradícií slovami: „Niet nijakého spôsobu správania sa, ktorý by nebol na inom mieste a čase odsudený alebo v inom mieste a čase považovaný za povinnosť.“
Pretože ľudská spoločnosť sa neustále mení, menia sa aj jej zvyky a tradície, ktoré boli často hlboko ovplyvnené náboženstvom. Väčšina z nich vznikla zo starovekých povier a cirkevných pomýlených myšlienok. Spomeňme si niektoré z nich.
Kytice kvetov pozostalým podľa určitých antropológov sa dávali ako obete mŕtvym, aby nechodili strašiť živých. Modrá farba spájaná s chlapčekami údajne odstrašovala démonov. Maskara na oči ochraňovala pred uhrančivým alebo škodlivým pohľadom.
Červený rúž na pery odraďoval démonov, aby nevstúpili do úst ženy a aby sa jej nezmocnili. Alebo dokonca aj niečo tak neškodné ako zakryť si ústa pri zívaní vzniklo z predstavy, že duša človeka by mu mohla uletieť.
Lenže s časom sa také súvislosti s náboženstvom zabudli alebo stratili a preto dnes už nemajú skoro žiadny význam z náboženského hľadiska, napriek tomu, že sa stále uplatňujú alebo boli nahradené inými, novými.