Farba pleti alebo patričnosť k určitému národu nemusia byť vždy zdrojom nenávisti alebo bigotnosti. Vedci ani výskumníci ešte stále nemôžu dať definitívne odpovede.
Už keď sa skupina ľudí alebo i detí rozdelí do dvoch táborov, povedzme podľa farby očí, to je dostačujúce na to, aby vzniklo súperenie a dokonca sa vyvinula nenávisť.
V skutočnosti i také triviálne veci, ako je patričnosť k rozličným športovým klubom dávajú podnet k nenávistným prejavom nevraživosti a bitkám, a dnes sú celosvetové.
Niektorí vedci teorizujú, že agresivita človeka je biologická, čiže nízka hladina sérotonínu v mozgu, iní argumentujú, žo to majú ľudia v génoch a je dedičná.
Ďalší výskumníci pozorujú, že vlastnosti ako rôzne predsudky, nenávisti a agresivita sú dôsledkom vzdelania, či jeho neprítomnosti a preto podľa nich bigotnosť je naučená.
Ale ak je naučená, potom určite musí existovať spôsob odnaučenia sa nenávidieť ľudí.